• Vývinové poruchy

        •  

          •          Špecifické poruchy školských zručností

               Pre všetky uvedené poruchy platí, že sa objavujú od raného štádia osvojovania si danej zručnosti, nie sú jednoducho dôsledkom nedostatočnej príležitosti učiť sa, nevyplývajú z mentálnej retardácie alebo senzorického deficitu (poruchy zraku) a ich príčinou nie je získaná choroba ani poranenie mozgu.

          Dyslexia – sú pre ňu charakteristické ťažkosti s presným a/alebo plynulým rozpoznávaním slov a slabé schopnosti v písanej reči a dekódovaní, ktoré typicky vyplývajú z deficitu vo fonologickej zložke jazykových schopností. Sekundárne následky dyslexie môžu zahŕňať problémy s porozumením čítanému a obmedzenú skúsenosť s čítaním, čo môže mať vplyv na nárast slovnej zásoby a základných znalosti.

          Dysgrafia – postihuje grafickú stránku písomného prejavu. Pre žiaka s dysgrafiou je písanie náročný proces, pri ktorom sa už nedokáže sústrediť na gramatiku, aj keď znalosti v tejto oblasti má.

          Dysortografia - charakterizuje ju špecifické a významné spomalenie osvojovania si písanej reči - správneho písania slov a pravopisu.

          Dyskalkúlia - prejavuje sa neschopnosťou naučiť sa počítať, chápať matematické pojmy, termíny alebo znaky, správne radiť čísla, dosadzovať desatinné čiarky, naučiť sa násobilku.

           

          •           Poruchy aktivity a pozornosti

               Je to skupina porúch charakterizovaná skorým vznikom (zvyčajne v prvých piatich rokoch života), neschopnosťou vydržať pri činnosti vyžadujúcej kognitívnu účasť, tendenciou prechádzať z jednej činnosti na druhú bez ich dokončenia a dezorganizovanou, nedostatočne regulovanou a nadmernou aktivitou.

          ADD – je vývinová porucha pozornosti s normálnou aktivitou, bez hyperaktivity /syndróm deficitu pozornosti/.

          ADHD - vývinová porucha charakterizovaná veku dieťaťa neprimeraným stupňom pozornosti, rozptýlenou pozornosťou s hyperaktivitou.

           

          •           Narušená komunikačná schopnosť /NKS/

               Ak chceme definovať NKS, treba najskôr vymedziť samu komunikačnú schopnosť: ide o schopnosť človeka vedome a podľa patričných noriem používať jazyk ako systém znakov a symbolov v celej jeho komplexnosti a vo všetkých jeho formách, a to s cieľom realizovania určitého komunikačného zámeru.

                O NKS hovoríme vtedy, ak niektorá rovina jazykových prejavov (alebo niekoľko rovín súčasne) človeka interferuje s jeho komunikačným zámerom.

               Druhy NKS:

                                           -            vývinová bezrečnosť – narušený vývin reči,

                                           -            získaná orgánová bezrečnosť – afázia,

                                           -            získaná psychogénna bezrečnosť – mutizmus, elektívny mutizmus,

                                           -            narušenie zvuku reči  - fufňavosť,

                                           -            narušenie plynulosti reči – zajakavosť, brblavosť,

                                           -            narušenie článkovania reči – dyslália, dyzartria,

                                           -            poruchy hlasu – dysfónia, afónia,

                                           -            kombinované chyby a poruchy reči,

                                           -            symptomatické poruchy reči – NKS pri iných dominujúcich postihnutiach, ochoreniach, narušeniach.